Môj príbeh - prosím nekopírovať/ please do not copy

                                      Ukradnuté kone.

Jednej noci, keď bolo všade naokolo hrobové ticho a ja som si kľude spal vo vzduchu sa ozvalo erdžanie koňa, ktoré má vytrhlo zo sna. Chvíľu mi trvalo kým som sa úplne prebral. Išiel som sa pozrieť čo tak rozrušilo kone, ktoré nocovali vo výbehu. S hrôzou som zistil, že dva kone chýbajú. Boli to dva húževnaté anglické plnokrvníky. Nelenil som a ihneď som volal na políciu, ale tam mi povedali, že pred pol hodinou mali výjazd k autonehode a nech prídem ráno. Veľmi som sa nahneval, ale svoje kone som nemohol len tak nechať. Vzal som si dôležité veci vrátane baterky a išiel som do stajne. Osedlal som svojho najobľúbenejšieho hannoverského koňa. Je čierny a volá sa Blesk pretože je najrýchlejší zo všetkých koní čo doma máme a bol som rád, že mi ho neukradli. Spolu s Bleskom sme s cvalom vyrazili po stopách mojich koníkov. Po štvrť hodine jazdy stopy zmizli. Moje kone naložili do auta. Preľakol som sa pretože už sme nemali žiadne stopy. Pozrel som sa lepšie. Ale predsa! Auto išlo po poľnej ceste na, ktorej bolo blato. Šli sme po stopách až sme došli k neďalekej farme. Zosadol som z Bleska a priblížil som sa bližšie. V ohrade boli moje kone. Srdce mi poskočilo od radosti. A ešte lepšie, že nik iný tam nebol. Neváhal som a išiel som k nim. Otvoril som vráta ohrady. Keď ma kone zbadali chceli od radosti zaerdžať, ale gestom som ich utíšil. Za ohlávky som ich viedol preč, ale v tom niekto vystrelil. Náboj sa oškrel o rebrá jedného z koní. Pozrel som sa na ranu. Tiekla z nej krv a kôň sa postavil na zadné nohy a splašene erdžal. Upokojil som ho. Rana nebola vážna a tak som vysadol na Bleska a hnal som kone domov ako divé stádo. Keď sme dorazili domov zistil som, že otec sa už vrátil z práce. Mal za sebou dlhý pôrod jednej kravy z neďalekého kravína. Oznámil mi, že všetky komplikácie zvládol a, že majiteľ kravína má aj malé šteniatka a ak chcem tam mi jedno daruje. Vtedy ma to nezaujímalo a rýchlo som povedal otcovi, že jeden z anglických plnokrvníkov je postrelený. Môj otec je zverolekár a tak išiel koňa ošetriť.  Medzitým som mu všetko vyrozprával a on povedal, že som šikovný a kôň mal veľké šťastie, že náboj ho iba poškrabal.   A nakoniec som od majiteľa kravína dostal šteniatko berského salašníckeho psa a dal som mu meno Leo. Vlastne je to malý psík a som rád, že všetko šťastne dopadlo.


Snáď sa vám bude môj príbeh páčiť.

Fantasy knižnica

 

Čo poviete na tento obrázok? Že je úplne krásny a úžasný. Kto by nechcel mať takúto krásnu a čarovnú knižnicu. A taký obrovský priestor by sa zišiel každému z nás na všetky tie skvele knihy, ktoré stále pribúdajú a je ich stále viac a viac. Tak tiež knihy pribúdajú to našich knižníc a pomaly ich ani nemáte kam ukladať. Je to aj u Vás tak lebo u mňa áno.